Slovensko ruší plošné dotácie na energie. V roku 2026 príde šok na faktúrach

Koniec éry lacnej energie: Čo zmení rok 2026?

Slovenský energetický trh vstupuje do novej éry. Obdobie masívnych štátnych dotácií, ktoré umelo držali ceny pre domácnosti na nízkych úrovniach, sa končí. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) potvrdil: rok 2026 prinesie nárast cien elektriny aj plynu.

Dôvody sú tri. Prvý: štát ruší plošnú pomoc. Druhý: európske dekarbonizačné ciele zvyšujú tlak na infraštruktúru. Tretí: geopolitická nestabilita udržiava ceny komodít na vysokých úrovniach.

Regulátor varuje – domácnosti aj firmy musia rátať s vyššími účtami vo všetkých segmentoch. Kým elektrina zdražie mierne, plyn môže vyrásť skokovo.

Kompletné cenové metodiky nájdete na webe ÚRSO.

Elektrina: plus 2,78 % pre domácnosti

Priemerný nárast ceny elektriny pre domácnosti dosiahne 2,78 %. Percentuálne sa to zdá zanedbateľné, no v eurách ide o citeľné sumy.

Byt s ročnou spotrebou 2 272 kWh zaplatí o 104 eur viac. Elektrifikovaný rodinný dom pocíti nárast o 68 eur ročne. ÚRSO kritizuje úpravy energetických mixov EÚ, ktoré podľa regulátora zbytočne zvyšujú trhovú zložku ceny.

Plyn: nárast až o tretinu

Plyn bude problém číslo jeden. Maximálna trhová cena plynu síce mierne klesá, no koncové faktúry domácností stúpnu približne o tretinu.

Dôvod? Štát postupne odstraňuje masívne dotácie, ktoré doteraz tlmili reálny dopad cien. K tomu sa pridáva nárast nákladov na vodu a stočné – priemerne o 68 eur ročne na rodinu.

Za nárastom nestojí len cena komodity, ale aj zmena metodiky výpočtu. ÚRSO upravil parametre vzorca pre referenčnú cenu, čo vytvára skrytý inflačný tlak v regulácii samotnej.

Dotácie: koniec plošných, prichádza adresnosť

Vláda SR schválila rámec energopomoci pre rok 2026. Kľúčová zmena: nebude plošná. Ministerstvo hospodárstva pod vedením Denisy Sakovej avizuje prechod na adresné príspevky.

Cieľom je chrániť najzraniteľnejších, nie dotovať veľké nehnuteľnosti bohatších vrstiev. Podľa vládnych dokumentov bude hlavným nástrojom pokračujúca dodávka lacnejšej elektriny zo Slovenských elektrární – bez priamych dotácií zo štátneho rozpočtu.

Tento posun je nevyhnutný pre stabilitu ekonomiky. Investične pripravený energetický sektor je podmienkou, aby Slovensko zvládlo prípadné finančné otrasy v eurozóne. Európska centrálna banka (ECB) varuje: bankový sektor v roku 2026 môžu zasiahnuť riziká, ktoré sťažia financovanie nových projektov v energetike.

SAPI: Bez investícií budeme po roku 2030 v deficite

Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) upozorňuje na ďalší problém. Slovensko je v podiele obnoviteľných zdrojov vo vykurovaní a chladení na chvoste EÚ27.

Hlavná brzda? Dlhodobé plošné dotácie plynu, ktoré predlžujú návratnosť investícií do tepelných čerpadiel a moderných technológií.

Riziká národného energetického plánu:

• Nízke ambície: Plánovaný 23 % podiel OZE do roku 2030 je pod reálnym potenciálom krajiny.
• Dovozná závislosť: Ak sa tempo výstavby domácich zdrojov nezrýchli, Slovensko prestane byť v energetike sebestačné.
• G-komponent: Vyššie poplatky za pripojenie do siete môžu odradiť investorov od veterných a slnečných projektov.

Podľa SAPI bez modernizácie siete a podpory flexibility sa Slovensko stane čistým dovozcom elektriny v čase extrémne volatilných cien. Silný energetický sektor nie je politické heslo, ale existenčná potreba pre konkurencieschopnosť slovenského priemyslu.

Podnikatelia: Neistota brzdí investície

Slovenské malé a stredné podniky čelia v roku 2026 viacnásobnému tlaku. Veľkoodberatelia dokážu fixovať ceny dlhodobými zmluvami, menší hráči zostávajú vystavení trhom s minimálnou možnosťou zaistenia.

Priemyselné firmy s vysokou spotrebou elektriny a plynu musia prehodnotiť kalkulácie. To môže znamenať tlak na predajné ceny alebo optimalizáciu výroby.

Pekárne, reštaurácie, tehelne, chemický priemysel – všetky počítajú energiu medzi najväčšie náklady. Skokové navýšenie ceny plynu o tretinu môže posunúť konkurencieschopnosť voči zahraničiu.

Vládna energopomoc pre podnikateľov zatiaľ nebola jednoznačne špecifikovaná. To vytvára priestor pre nejasnosti a odkladanie investícií. Podnikateľské organizácie preto volajú po predvídateľnosti a stabilných regulačných rámcoch v turbulentnom európskom trhovom prostredí.