Slovensko buduje digitálne krízové veliteľstvo: Štát mapuje úkryty a pripravuje stratégiu do roku 2028

Reakcia na meniace sa hrozby: Štát modernizuje ochranu občanov

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok predložil vláde aktualizáciu Národnej stratégie riadenia rizík bezpečnostných hrozieb do roku 2028. Za tri roky sa dramaticky zmenilo bezpečnostné prostredie v Európe aj na Slovensku. Stratégia reaguje na nové typy hrozieb – od hybridných útokov až po extrémne výkyvy počasia.

Cieľ je jasný: efektívnejšia ochrana životov, zdravia a majetku. Podľa oficiálnej správy Ministerstva vnútra SR sa stratégia zameriava na predchádzanie následkom mimoriadnych udalostí – prírodné katastrofy, priemyselné havárie či kybernetické útoky.

Digitálne krízové veliteľstvo

Štát vybuduje moderné informačné systémy krízového riadenia. Už nestačí len reagovať po udalosti. Cieľom je využívať dáta na rýchle vyhodnocovanie hrozieb a simuláciu krízových scenárov. Rozhodnutia v reálnom čase rozhodujú o životoch.

Systémy musia spĺňať požiadavky Európskej komisie. Modernizácia zahŕňa aktualizovaný Národný register hrozieb SR, ktorý reflektuje nové typy rizík – hybridné hrozby aj klimatické extrémy.

Mapa úkrytov a civilná ochrana

Dlhé roky zanedbávaná téma ochranných stavieb sa dostáva do popredia. Štát zmapuje reálny stav úkrytov civilnej ochrany na celom území. Do konca roka 2028 by sa mala výrazne zvýšiť ich kapacita.

Nejde len o betónové bunkre z minulého storočia. Hľadajú sa multifunkčné priestory v rámci novej výstavby, ktoré by v prípade potreby mohli slúžiť ako bezpečné útočisko.

Reviduje sa aj Národný havarijný plán pre prípad jadrovej alebo radiačnej havárie. Nedávne medzinárodné cvičenia ukázali potrebu lepšej synchronizácie medzi rezortmi. Detaily obsahuje predložený materiál na rokovanie vlády.

Vzdelávanie a spolupráca so samosprávami

Ministerstvo vnútra plánuje masívne informačné kampane a školenia. Tie sa nebudú týkať len štátnych úradníkov, ale aj samospráv, domovov sociálnych služieb a škôl. Odolná spoločnosť vie, ako sa zachovať, keď zaznie siréna alebo príde varovná SMS.

Obce sú v prvej línii pri riešení povodní či lokálnych kríz. Nová stratégia počíta s vytvorením jasných komunikačných kanálov a metodických príručiek. Reakcia na krízové situácie musí byť maximálne koordinovaná. Podobné postupy sú štandardom v rámci Civilnej ochrany EÚ.

Celý proces dopĺňa príprava akčného plánu, o ktorom informoval aj portál SME.sk. Ten presne zadefinuje konkrétne úlohy pre jednotlivé zložky štátnej správy tak, aby sa vízie stali do roku 2028 realitou.

Dopad na firmy a IT sektor

Firmy prevádzkujúce kritickú infraštruktúru – od energetiky cez telekomunikácie až po nákupné centrá – budú musieť aktualizovať plány kontinuity podnikania a havarijné scenáre. Štát plánuje sprísniť požiadavky na ochranné stavby v nových budovách, čo sa dotkne developerov.

Na druhej strane, modernizácia informačných systémov otvára príležitosti pre slovenské IT spoločnosti. Cloudové riešenia, big data analytika alebo komunikačné platformy môžu znamenať nové tendre a projekty financované zo štátneho rozpočtu aj európskych fondov.