Geopolitický šach o AI: Čína vyšetruje akvizíciu startupu Manus spoločnosťou Meta

Súboj o agentickú inteligenciu naráža na politické hranice

Keď Mark Zuckerberg ohlásil ambíciu integrovať pokročilých AI agentov do ekosystému Meta, málokto čakal, že najväčšia prekážka nepríde z Washingtonu, ale z Pekingu. Čínske ministerstvo obchodu oficiálne spustilo antimonopolné vyšetrovanie akvizície singapurského startupu Manus (Butterfly Effect Pte). Tento krok potvrdzuje rastúcu nervozitu v globálnom technologickom sektore, kde sa umelá inteligencia prestáva vnímať len ako softvérový nástroj a stáva sa strategickou infraštruktúrou národného významu.

Manus AI nie je bežný startup postavený na existujúcich modeloch. Ich technológia sa zameriava na takzvaných „general-purpose" AI agentov – systémy, ktoré na rozdiel od štandardných jazykových modelov (LLM) dokážu autonómne vykonávať komplexné, viacstupňové úlohy. Agent dokáže zadanie rozdeliť na menšie kroky, vyhľadávať informácie, programovať a následne doručiť výsledok bez neustáleho dohľadu používateľa. Práve táto autonómia a efektivita – podčiarknutá ročnými opakovanými príjmami presahujúcimi 100 miliónov USD – urobila z Manus horúci cieľ pre Meta.

Prečo Peking zasahuje do singapurskej transakcie?

Hoci Manus sídli v Singapure, jeho korene siahajú do Číny, čo je pre tamojšie úrady kľúčový argument. Ministerstvo obchodu zdôraznilo, že transakciu preverí z pohľadu technologického transferu a národnej bezpečnosti. V kontexte rivality medzi USA a Čínou sa agentická AI stáva novým bojovým poľom. Čína sa obáva, že špičkové algoritmy a talent vyvinutý – aspoň čiastočne – na jej území alebo jej občanmi skončia v rukách amerického giganta, ktorý by ich mohol využiť na upevnenie technologickej dominancie.

Meta sa snaží situáciu upokojiť vyhlásením, že po dokončení akvizície nebude v Manus AI existovať žiadne čínske vlastníctvo a startup ukončí všetky operácie v pevninskej Číne. Väčšina zamestnancov zostane v Singapure, čím chce Meta eliminovať obavy z priameho vplyvu Pekingu na dáta a technológie. Podobné regulačné tlaky však nie sú novinkou. Aj OpenAI pod vedením Sama Altmana aktívne vyhľadáva akvizície na posilnenie svojich tímov, pričom čelí čoraz prísnejšiemu drobnohľadu nielen v USA, ale aj v Európe.

Regulačný domino efekt: od Pekingu po Brusel

Tento prípad jasne signalizuje, že éra „divokého západu" v AI akvizíciách sa končí. Ak startupy pôsobia v oblasti strategických technológií, musia počítať s tým, že ich exitovú stratégiu neschvaľuje len investor, ale aj protimonopolné úrady. Európska komisia už teraz pozorne sleduje partnerstvá medzi veľkými hráčmi (ako Microsoft a Mistral AI), pričom kľúčovú rolu zohráva nielen ochrana hospodárskej súťaže, ale aj prísne dodržiavanie GDPR a nového Aktu o umelej inteligencii (AI Act).

Podobné sprísňovanie vidíme aj v iných segmentoch. Napríklad v oblasti kybernetickej bezpečnosti došlo k nedávnemu prepojeniu firiem IriusRisk a ThreatModeler, kde AI zohráva kľúčovú úlohu pri modelovaní hrozieb. Pre slovenské a stredoeurópske technologické firmy z toho vyplýva dôležité ponaučenie: ak budujete riešenie s vysokou pridanou hodnotou a ambíciou na globálny predaj, musíte mať „compliance" v poriadku od prvého dňa. Geopolitické riziká sa stávajú pevnou súčasťou due diligence procesov.

Čo to znamená pre budúcnosť AI agentov?

Vyšetrovanie akvizície Manus AI môže spomaliť tempo, akým sa agentické systémy dostanú k bežným používateľom platformy Facebook či Instagram. Ak Peking transakciu zablokuje alebo podmieni neprijateľnými ústupkami, Meta bude musieť hľadať alternatívy alebo budovať vlastné riešenia od nuly, čo je časово aj finančne náročnejšie. Trh však jasne ukazuje, že o agentov je obrovský záujem – potvrdzuje to aj fakt, že nové projekty ako Lyte získavajú miliónové investície hneď po vystúpení z režimu utajenia.

Pre vývojárov na Slovensku je dôležité sledovať, ako sa vyvinie otázka dátovej lokality a suverenity. Ak sa agentické systémy stanú „regulačne citlivou infraštruktúrou", môže to viesť k fragmentácii trhu, kde budeme mať iné AI štandardy pre USA, iné pre Čínu a špecificky regulované prostredie v EÚ. V takomto svete už nebude stačiť napísať skvelý kód – bude nevyhnutné rozumieť aj zložitej mape medzinárodných vzťahov a legislatívnych obmedzení.

Praktický dopad na slovenský technologický sektor

Pre slovenských podnikateľov a startupistov z oblasti AI je tento prípad poučný najmä v dvoch rovinách. Po prvé, ak plánujete rast prostredníctvom zahraničných investícií alebo exitu, mali by ste už v ranej fáze konzultovať regulačné riziká spojené s transferom technológií. To zahŕňa nielen európske GDPR a pripravovaný AI Act, ale aj potenciálne zahraničné obmedzenia – napríklad pri spolupráci s partnermi z Číny alebo USA.

Po druhé, fragmentácia globálneho AI trhu môže paradoxne otvoriť nové príležitosti pre regionálnych hráčov. Ak veľkí giganti narazia na regulačné múry, lokálne riešenia s dôrazom na dátovú suverenitu a compliance môžu získať konkurenčnú výhodu na európskom trhu. Kľúčom k úspechu bude kombinácia technickej excelentnosti s hlbokým porozumením právneho prostredia.