Domáca politika je väčšia hrozba než globálne krízy: Slovenský biznis sa v roku 2026 obáva vládnej neistoty

Politika poráža globálne hrozby

Slovenskí podnikatelia majú v kalendári na rok 2026 jasno: najväčšie nebezpečenstvo nečíha za hranicami, ale v budove parlamentu. Najnovší prieskum TREND Barometer ukazuje, že domáca politika a jej chronická nepredvídateľnosť sú pre firmy toxickejšie než výkyvy svetových trhov či geopolitické napätie.

Firmy sa sťažujú najmä na časté zmeny pravidiel, konfliktné signály z vládnej koalície a slabú predvídateľnosť legislatívy. Akékoľvek dlhodobé plánovanie investícií je v takomto prostredí nemožné.

Podnikateľské prostredie trpí pod tlakom neustálych úprav v daňovo-odvodovom systéme. Kým svetoví technologickí lídri riešia škálovanie modelov LLM a ich vplyv na produktivitu, slovenský manažér musí analyzovať, ako ďalšie kolo vládnej konsolidácie ovplyvní jeho mzdové náklady. Hospodárska politika štátu a prístup k verejným financiám vyvolávajú u top manažérov najväčšie obavy.

Stagnácia ako nový štandard

Ekonomický rámec pre rok 2026 neveští žiadny prudký rozmach. Podľa odborníkov sa očakáva, že slovenská ekonomika bude rásť len pozvoľne, tempom okolo 0,6 %. Tento anemický rast v kombinácii s pokračujúcim tlakom na verejné financie vytvára nebezpečný koktail.

Verejný dlh má tendenciu prekročiť hranicu 60 % HDP, čo automaticky spúšťa diskusie o ďalšej drastickej konsolidácii. Tento stav priamo ovplyvňuje kúpyschopnosť obyvateľstva.

Domácnosti si reálne výrazne nepolepšia, čo brzdí domáci dopyt a núti firmy hľadať úspory tam, kde by mali investovať. Ak k tomu pripočítame mierne rastúcu nezamestnanosť, výsledkom je prostredie, v ktorom je opatrnosť jedinou rozumnou stratégiou. Slovenský biznis sa tak namiesto inovácií zameriava na krízový manažment vyvolaný nejasnými krokmi štátu.

Regulácie a európsky kontext

Okrem domácej legislatívnej smršte sa firmy musia vyrovnávať aj s prísnym dohľadom, ktorý nastavuje Európska komisia. Digitálna transformácia naráža na limity v prostredí, kde štátna byrokracia namiesto pomoci hádže polená pod nohy.

Mnohí podnikatelia v ankete naznačujú, že doterajšia konsolidácia verejných financií nie je úspešná. Sústredila sa primárne na príjmovú stránku – teda vyššie dane pre firmy – namiesto efektívneho zoštíhlenia štátneho aparátu.

V roku 2026 bude pre úspech firmy dôležitejšie než kedykoľvek predtým sledovať politický vývoj a byť pripravený na náhle legislatívne obraty. Kým globálne trendy diktuje umelá inteligencia a zelená transformácia, slovenskou realitou zostáva boj s nepredvídateľnosťou vlastného štátu. Podnikatelia volajú po stabilite, ktorú však v aktuálnych politických deklaráciách nachádzajú len s veľkými ťažkosťami.

Praktický dopad na slovenské firmy

Pre stredné a malé podniky znamená táto neistota konkrétne problémy v každodennom fungovaní. Firmy musia udržiavať vyššie finančné rezervy na nepredvídané daňové zmeny, čo viazne kapitál, ktorý by mohli investovať do technológií alebo rozvoja ľudských zdrojov.

Absencia jasného legislatívneho rámca odrádzajú aj zahraničných investorov, ktorí tradične vyhľadávajú stabilné prostredie s predvídateľnými pravidlami hry. V praxi to znamená, že slovenské firmy strácajú konkurenčnú výhodu voči podnikom v Česku alebo Poľsku, kde je politická stabilita vyššia.

Manažéri teda namiesto strategického plánovania strácajú čas neustálym prispôsobovaním sa novým, často protirečivým opatreniam. To brzdí akúkoľvek snahu o digitalizáciu alebo automatizáciu procesov pomocou moderných AI nástrojov.